Básne a verše na čítanie na pohrebe

Keď vlastné slová nestačia, poézia požičia tie svoje. Tieto básne a verše sa na rozlúčkach čítajú už celé generácie.

Veľmi obľúbené verše

• „Odišiel si tíško, ako odchádza deň“ — tradičný ľudový verš, ktorý sa u nás objavuje na nespočetných parte: tichá rozlúčka bez pátosu.
• Mary Elizabeth Fryeová, „Nestoj pri mojom hrobe a neplač“: „Nie som tam. Ja nespím. / Som tisíc vetrov, ktoré vejú…“ Jeden z najčítanejších rozlúčkových textov na svete.
• Milan Rúfus: jeho tiché básne a modlitbičky o láske, pominuteľnosti a pokore patria k tomu najkrajšiemu, čo slovenská poézia rozlúčkam ponúka.
• Žalm 23, „Pán je môj pastier“: pre veriace rodiny verše, ktoré utešujú už tisícročia.
• Pablo Neruda: „Môžu pokosiť všetky kvety, ale jar zastaviť nedokážu.“ Pre životy, ktoré zanechali nádej.

Ako vybrať

• Nech znie ako ten človek. Slávnostná báseň pre veselého človeka neladí; pre žiarivé životy existujú žiarivé texty.
• Krátke a čítané pomaly. Osem dobre prednesených veršov doletí ďalej než tri strany.
• Vyskúšajte si čítanie nahlas vopred: niektoré básne sú nádherné na papieri a nemožné so zlomeným hlasom. Majte náhradu alebo záskok.

Aj po pohrebe

Vybraná báseň môže zostať navždy na jeho spomienkovej stránke — ako epitaf alebo ako súčasť jeho príbehu. A ak mal ten človek svoju obľúbenú báseň, potom je bez debaty tou, ktorú treba čítať.